Prvým krokom pri výrobe uličnej tabuľky je narezanie oceľového plechu na požadovaný formát a vyrazenie dierok do rohov (obr. 1). Štandardné slovenské uličné tabuľky majú rozmer 70 × 30 centimetrov, pre iné verejné priestranstvá, napríklad námestia, alebo pre veľmi dlhé názvy ulíc, sa používajú aj tabuľky veľkosti 80 × 40 centimetrov. Po narezaní nasleduje bombírovanie – vytvarovanie plechu do vypuklého tvaru v lisovni (obr. 2) a nanesenie prvej vrstvy smaltu na obe strany tabuľky. Táto prvá vrstva slúži na ochranu proti korózii, po nej sa už začne s nanášaním farieb.

Každú z troch farieb tabuľky (červená, biela, modrá) je potrebné naniesť a vypáliť samostatne podľa teploty jej tavenia od farby s najvyššou teplotou po farbu s najnižšou teplotou. Ak by sa toto poradie nedodržalo, už vypálené farby by sa pri jednotlivých výpaloch znovu roztavili. V striekárni sa smaltový prášok, ktorý sa vyrába v českom Mělníku, zmieša s vodou a nastrieka rovnomerne na celú plochu tabuľky. Z troch farieb slovenských tabuliek má najvyššiu teplotu tavenia červená – okolo 840°C – začína sa teda ňou (obr. 3, 4). Toto platí pre novšie tabuľky a mimochodom to v praxi znamená, že na tabuľkách tak nie je červený pásik na bielej, ale biele pole a rámik na červenej ploche. Ak budete mať niekedy možnosť pozrieť si uličnú tabuľku zblízka, všimnite si to, jednotlivé farebné vrstvy sa dajú dokonca rozlíšiť aj hmatom.

Po nastriekaní a vypálení bielej (obr. 5, 6) sa celá tabuľka nastrieka po tretíkrát a naposledy – modrou (obr. 7). Po tomto kroku už konečne prichádza na rad typografia. V návrhárni dizajnér pripraví inverznú šablónu, pomocou ktorej kefkou odstráni prášok z miest okolo písmen, zmaže mostíky a dočistí písmená papierovou tyčinkou (obr. 8). Po dokončení nápisu sa tabuľka poslednýkrát vypáli (obr. 9).

Šablóna

Znaky hlavného textu majú výšku 9 centimetrov, znaky vedľajšieho textu (slová “ulica” alebo “námestie” a tiež rímske čísla označujúce mestské časti) majú výšku 5 centimetrov. Tieto výšky sú na každej tabuľke rovnaké, v závislosti od dĺžky názvu sa však mení šírka znakov a medziznakové medzery, pretože každý názov ulice sa musí zmestiť do tabule s fixnou šírkou 70 centimetrov.

Šablóna na prenesenie nápisu na tabuľku je inverzná – to znamená, že vyrezané sú priestory okolo písmen, nie samotné písmená, ako to býva pri štandardných šablónach, ktoré slúžia na striekanie sprejom. Pri sprejovaní farbu na podklad pridávame, pri smaltovaní však treba farbu z podkladu odstrániť. Na štandardnej šablóne sú jednotlivé ťahy písmen oddelené mostíkmi, ktoré držia vnútorné priestory na mieste. Pri inverznej šablóne je to naopak, mostíky (a) držia na mieste písmená, vnútorné priestory sú vyrezané. Vertikálne a horizontálne ťahy na doťažniciach sú na šablóne pretiahnuté a takisto slúžia ako mostíky (b). Ťahy, ktoré sú ukončené v medziznakovom priestore sú taktiež prepojené špeciálnym mostíkom (c), vďaka ktorému sa pri odstraňovaní smaltového prášku šablóna nezachytáva a nedeformuje. Po oboch stranách nápisu sú rysky (d), ktoré vymedzujú hornú a dolnú doťažnicu.

Po vyrezaní šablóny a jej napasovaní na tabuľku je postup nasledovný: Najskôr sa odstráni prášok vo vyrezaných miestach šablóny (1). S použitím krycieho pásika sa podľa rysiek po stranách nápisu odstráni prášok nad a pod nápisom (2). Papierovou tyčinkou sa zmažú mostíky vo vnútorných priestoroch a dočistia oblúky či zahladia prípadné nedokonalosti (3). Zostane hotový nápis (4), ktorý už môže ísť do taviacej pece.